Moja cesta s twinflame a náhľad do “knihy”

SEN č.1:

Bola som  niekde v meste,  tancovala som na námestí na drevenom podiu  . A bol tam aj on. Keď  sme odišli na autobus  sadli sme si  vedla seba , v predposlednom sedadle v autobuse , tvárou proti smeru jazdy , ale vela sme  spolu nerozprávali  .  Oproti nám vzadu sedela žena , pozerala celu cestu na nás  . Fotila si ma už pri tanci  - zjavne   žiarlila   .Sem tam sme prehodili pár slov – ale tie neboli vôbec podstatné ,  skor sme sa rozprávali očami .Po chvílke ma chytil za ruku , pozrel do očí a ja som pochopila , že musí isť a presadol si k  tej dáme  .

Ja som odišla o sedadlo dalej a sadla som si sama na pravu stranu autobusu  a započúvala som sa do krásnej hudby .Šli sme dole kopcom, na uzkej ceste plnej zakrut nas minuli oproti iduce žlté autobusy , bolo ich asi 4 či 5 . Pri  každom , ktorý prešiel oproti nám som sa bála ,že padneme dole do rokliny . Nakoniec sme šťastne došli na miesto , kde sa cesta rozšírila . Tam už bolo jedno nakladne ,  strašne staré auto vyvrátené a šoférovi aj jeho žene to vôbec neprekažalo,  radovali sa a čakali na známych , ktorí sa v tej zákrute taktiež vyvratili a spolu sa tam vítali   . Boli to nejakí dôchodkári a asi si užívali dochodok s autami ich éry  - teda mne to tak prišlo .

Tak sme došli do nejakej sály  , kde som šla ako prvá gratulovať nejakému starému pánovi , rano som ešte vedela načo , ale  už mi to teraz vyletelo z hlavy .Bolo nás tam veľa, ja som gratulovala prvá .Bol to niekto doležitý – ten Pán , a ja som mala tú česť byť prvá ,   predniesť prvé blahoželanie . Mala som velkú kyticu pre neho a podelila som sa s ňou s ostanými , mne ostali  červené ruže , a bola som šťastná

 **** V ten den som si zo sna viac nepamatala a prosila o dalšie znamenia ****

moje myšlienky  počas dňa :

dnes viem,že človek z mojho sna tam nebol náhodou . je so mnou stále, bol so mnou stale . aj ked sme sa nepoznali,aj ked sme o sebe nevedeli , ale naše duše sa poznaju velmi dobre  . viem, že ideme rovnakým smerom , je jedno kto sa kde nachádza v bežnom živote , je to naozaj ako cesta autobusom, míňaš osudy , mínaš tváre – niekto ide s tebou , niekto časom vystupi . ideš svojou cestou, ktorá je síce plna zákrut,ale ty vieš , čo ťa na konci čaká , si obozretný a vo chvílkach ťažkých musíš isť pomaly aby si sa nezrutil zasa tam,odkial musiš opäť isť odznova . vidiš iných,ktorí idu hore, tam,kde ty si už bol , tam kde je ten zlom,vrchol – poznanie , uvedomenie si SEBA , vidiš ako idu a hladaju a vieš,že idu tiež správne , ale maju pred sebou ešte velky kus cesty . nesmeješ sa im , berieš to s rešpektom a s láskou pozeráš ako míňaju tvoj život v nevedomosti , hladaju ako si ty hladal niekedy dávno .  ideš cestou a zrazu vnímaš všetko inak. už nie je podstata to,za čím si sa hnal celý ten čas , vidíš ludi ako si ctia svojích blízkych  ,ako sa čakaju a tešia zo seba – pochopíš,že aj ty tých svojích stretneš,tiež ťa čakaju,len musiš prísť na ten koniec. oni su tam a tešia sa , tešia sa na teba, na objatie . sedela som teda s nim, istu chvílku sme sedeli vedla seba,ale tela nehrali rolu , vedeli sme o sebe všetko , nepotrebovali sme si to hovoriť, boli sme radi,že sme  opäť spolu. nastal čas si pre tuto chílku odsadnuť, zas, ako stále  a ja som odišla s uplnym pokojom a laskou , s vedomím , že  je to len otázka času, vlastne ani nie času :) ale  proste,tak to ma byť , čas nehral žiadnu ulohu . každý z nás ma vo svete svoju rolu , ludi ktorý ho teraz potrebuju, ktorým treba pomocť či láskou otvoriť oči .  nakoniec sme došli  do ciela. bolo tam vela ludí, mnoho známych , mnoho neznámych. čakalo sa na niečo velke, mala to byť oslava, mali sme niekoho uvítať . a zrazu mi ktosi vtisol do ruk obrovsku kyticu a ja sa pýtam,prečo ja? ved je tu mnoho iných,ktorí by to išli urobiť prvý,ktorý by šli zagratulovať prví . Nie, mala som to byť ja a zrazu sa za mnou začala robiť rada ludí,korí chceli taktiež gratulovať . ale nik nemal kvet . Myslím si – predsa nemožu podať ruku bez kvetu ? začala som rozdávať kvety z mojej kytice,aby mal každý . aby nešiel nikto s prázdnou rukou , aby  šiel každý s hrdostou , s radostou, aby nebol  nik zahambený . v ruke mi ostali 2 čerene ruže . v duchu som sa potešila – ” červene ruže milovala aj moja mamka “  ,aka nahoda že mi ostali práve tie . zrazu som stála pred pánom, výzorom  niekto velmi mudry, … vedec? … lekár? neviem, ale išla z neho mudrosť a pokoj  . bol stary ,ale nie zničený  ……  a ja som mu podala ruku – bola som nesmierne šťastná,že som to mohla byť práve JA

 Sen č. 2  o pár dní nato – pokračovanie

 Dostala  som    knihu, neviem od koho a neviem aká to bola kniha.  Neviem Kto mi ju dal , ani prečo , nestihla som ju ani otvoriť . Bola ako kronika – hrubá , už na pohľad neobyčajná .

moje myšlienky počas dňa :

dostala som knihu , do ruky, pozerala som na nu a nevedela som,načo mi ju tá osoba dáva. nebolo vidieť názov, ale vedela som , že je to velmi vzácna kniha. snad nejaka kronika v starom , asi koženom obale ? neviem … nemožem si spomenuť, a nestihla som ju ani otvoriť , och aka škoda, určite by som bola štasná , bola taka “magická”   – tahalo ma nahliadnuť do nej ,

**** Celý den mi ta kniha chodila po rozume . Večer som opäť zaspávala s prosbou pochopiť znamenia . ****

 

Sen č. 3  na další deň  pokračoval :

 Knihu som tentokrát už otvorila  , boli tam krásne obázky plné svetla, a lásky. Zatial som si letmo prešla prvu stranu a každy obrázok do mna vošiel ako časť , ktorá mi patrí . Ako časť, ktorú som stratila , ktorú som zažila a ona bola niekde uschovaná bola v tej kronike ,a ja sa na ňu zabudla. V tej knihe bol aj On,bol jej sučastou, bol v tých obrázkoch .. v prvom aj poslednom a viem ,že bude aj na dalších stranách . na jednom ” useku  ” som videla ,ako poslaním nás dvoch bude vznik  niečoho noväho  - v tom sme to bola “dcéra ” múdra a krásna    …. Túžim   tu knihu  ale dočítať do konca .

 

moje myšlienky počas dňa  :

konečne ju mám v ruke :) je krásna a velká . Ach , aka mudrosť z nej ide. Otváram prvu stranu , ešte teraz to vidim. všade dookola je tma, len ta kniha a ja . na prvej strane bolo asi 6 obrázkou ,akoby 6 fotiek  nalepených v dvoch radoch po tri . boli žlté , teda – to nebola farba , bolo to svetlo ,boli to akoby obrázky zo svetla, začali sa pohybovať , naraz som vnímala všetky 6 . zaliali ma takým svetlom a zrazu sa mi hlavou prehnal moj  život . tie obrázky do mna akoby naskákali, akoby si ukazali to čo som zabudla, vošli  do mna a osvetlili to,čo tam bolo v tme.  Bol tam aj On, ano človek z autobusu, vedela som  ,že to nieje hocikto . Bolo mi ukazane ,preo je teraz so mnou ,prečo prišiel . ma poslanie, z nášho vzťahu a zrodila dcera – krásna  a mudra . ta dcera bola ako poznanie, laska, pokoj. je to zvlášne , videla som to dopredu , a vedela som , že je to krásne , že sa teším že to príde, že pochopím SEBA , že pocitim tu lasku , to nekonečno . teším sa až dostanem opäť príležitosť pozrieť si svoju KNIHU na dalšej strane . Samozrejme viem , že nemám v umysle s nikým plodiť deti :) ale že tá dcera je KRASNY SYMBOL  – pre mna uplne jednoznačný .

**** Dnes už viem , kto mi tú knihu dal . Kto mi poslal SEBA .  ****

PS: Samozrejme , všetko v sne je symbol , nemyslím si, že kniha mi ukazala dalšie tehotenstvo :) ani cestu na oslavu narodením môjho dedka – ja chapem čo mi ukazala a prijímam tuto výzvu ako dar a DAKUJEM !

~ od etericka na 23. November 2009.